01.08.2025

Za každým úspechom je silný príbeh, disciplína a obeta

Keď máš sen, musíš preň niečo obetovať. Nielen o tom sme sa rozprávali s mladým futbalistom Filipom Princíkom, ktorého podporujeme na jeho ceste k futbalovému snu. Pretože úspech nie je iba o talente, ale o každodennom odhodlaní, trpezlivosti a disciplíne.

Filip má 12 rokov a jeho život je futbal. Že sa mu darí a má našliapnuté na sľubnú kariéru, potvrdzuje víťazstvo v prvej lige mladších žiakov. Za jeho úspechom je však silný príbeh. Kým iné deti idú po tréningu domov, kde ich čaká teplá večera, Filip ide na internát a niečo si spraví jesť. Učí sa sám, stará sa o seba sám. Jeho rodina žije v Trebišove. Ak však chcel napredovať vo futbale, musel sa presunúť. Cez pol republiky.  
Opýtali sme sa Filipa aká je táto stránka života športovca, ako to zvláda, aj na jeho futbalové sny. A aj v tomto rozhovore milo prekvapil - svojou otvorenosťou, žiarou v očiach, keď rozpráva o tom, čo miluje, aj odhodlaním ísť vpred.

Vo svojej vytrvalosti, cieľavedomosti a ľudskej sile, je nám inšpiráciou. Myslíme si, že tento chalan si zaslúži pozornosť a môže byť povzbudením aj pre ďalších ľudí, ktorí zdolávajú prekážky a majú pred sebou výzvy.

Aké to je, keď ti odmalička vravia, že si hviezda? Ako to zvláda a čo všetko musí pre svoj sen obetovať? Prečítajte si v tomto rozhovore: 

Keď si odchádzal z domu do nového klubu, aké to pre teba bolo?

Keď mi v Bystrici povedali, že vo mne vidia talent bol to dobrý pocit, ale bál som sa trochu toho začiatku, ako to budem zvládať v Žiline sám. Môj sen je byť dobrý futbalista a hrať v dobrých kluboch.

Na začiatku to ale bolo ťažké, nebol som na to zvyknutý. V desiatich rokoch je náročné byť bez rodičov, cestovať sám na tréningy medzi mestami Žilina - Martin. Kvôli futbalu som menil aj školu a začínal v inom kolektíve. Keď som nastúpil do novej triedy, nemal som dobré známky. Bolo to pre mňa nové a ťažké. Keď som bol ešte doma, učil som sa s rodičmi, tu som bol na všetko sám. 

Rýchlo som si však našiel kamarátov, nemám problém sa skamarátiť, tak to bolo jednoduchšie.

Školu ale opäť zmením. Fomat Martin má futbalovú akadémiu priamo pri klube. Školu, tréningové centrum, ubytovanie a stravu budem mať pokope. Nebudem musieť cestovať zo Žiliny do Martina. Škola spolupracuje s klubom a tréningy budem mať aj pred školou. Toto nie je športová škola, ale sú tam futbalisti a hokejisti a vyučovanie máme prispôsobené. 

Väčšina tvojich rovesníkov býva doma a varia, perú im rodičia. Ako to máš ty? 

Obedy mám na internáte, raňajky a večere si robím sám, alebo si niečo objednám. Už som sa naučil aj trochu variť. Viem si urobiť napríklad špagety alebo paradajkovú polievku. Zo začiatku som nevedel, ako si vyprať, ale naučil som sa a už to zvládam sám.

Prečo Žilina? V čom sú tréningy lepšie ako v Trebišove?

Tréneri sú viac vyškolení, chodia na školenia, rôzne podujatia a trénujeme omnoho viac. Tréningy máme 4x do týždňa plus silová príprava, kde trénujeme brucho, nohy a vytrvalostnú prípravu. Zápasy máme cez víkend.

Ty máš 12 rokov, ale hráš za 13-14 ročných. Čo sa od nich učíš, čo ti to dáva?

Učím sa od nich hlavne inú taktiku a rozhadzovanie lôpt. Som rád, že hrám so staršími.

Teraz si dostal pozvánku do Stuttgartu, povieš nám o tom viac?

Tréner z VfB Stuttgart ma uvidel na sociálnych sieťach. Chcel ma vidieť osobne na tréningu. Je to tréner, má licenciu a vedel mi dať spätnú väzbu. Prišiel, odtrénovali sme spolu a nazáklade toho ma pozval na týždenné sústredenie k nim do klubu. Uvidím, ako sa uchytím. Je tam veľká konkurencia, nie je to ľahké sa presadiť, všetci tam majú talent a tvrdo pracujú. Ale budem makať.

Čo je na tomto tvojom fungovaní ťažké?

Je to niekedy náročné, keď vidím ako spoluhráči idú domov a ja idem sám na internát. Keď si zavolám s rodičmi, napíšem so setrou a dajú mi podporu, je to lepšie. To zázemie veľmi pomáha. Môj taťo ma vedie k tomu, že keď chcem byť najlepší, musím sa pripravovať na veľký futbal. Som v komunite futbalistov, stretávam aj hráčov zo zahraničia. Všetci naši dobrí futbalisti odišli z domu v mladom veku ako ja a museli sa o seba postarať sami.

Hovorí otec, Miroslav Princík: Tá psychická podpora tam musí byť. Škriniar, Lobotka, Ďuric - to sú tiež všetko chalani, ktorí sa o seba starali sami. Nemali ráno natretý chlebík s masielkom a džemíkom a nik ich nečakal s teplou večerou. Všetko sa museli naučiť skôr. Ale dôležité je, že my ako rodina ho musíme podporiť. Tie emócie tam musia byť. Srdce z kameňa, to by nebolo dobré, no silný musí byť. Ale musím priznať, že takisto pre nás rodičov to nie je to najjednoduchšie. Tiež sa veľakrát zamýšľame, čo robí ten náš Filip, kde je... Pritisne to rodiča pri srdci, že nie je doma, chcel by som ho objať. Ja ako športovec, chcel by som si s ním zakopať. Idem po záhrade, vidím tam futbalovú bránu, ale ten Filip doma nie je. Ale snažím sa mu odovzdať to, že keď chce byť medzi najlepšími, musí robiť niečo navyše. Že to nie len odtrénovať tréning naplno, ale musí ešte urobiť niečo navyše - ísť kopať, robiť strečing, silovú prípravu navyše, dobre oddýchnuť, dobre zregenerovať. Na veľký futbal sa treba pripraviť. Je dobré, že vidí ako to funguje aj v zahraničí, podporíme ho, ako sa dá. Ale otvorene poviem, že bez DeutschMannu a Miriam Poništovej by sme to nezvládli. Nedostali by sme sa tam. Je to finančne veľmi náročné. Stojí to minimálne 800 eur mesačne. To je strava, ubytovanie, tréningy, kopačky, oblečenie... Môžeš mať talent, ale je za tým tvrdá drina a kopec peňazí.

Myslím, že nastavenie má dobré. Je to o ňom, ako bude napredovať. Myslím si však, že už to čo teraz dostáva, je dôležité do života. To, že sa musí o seba starať, už to ho pripraví na život lepšie ako rovesníkov, ktorí to teraz majú všetko zabezpečené a doma pripravené. Vidí ako to všetko funguje. Všetko sa to robí len pre Filipa, aby mohol napredovať. Snažím sa mu vysvetľovať, že talentov je veľa, ale rozdiel je v tej drine. 

 

Aj ty, aj taťo ste spomínali, že musíš robiť viac ako iní, ak chceš byť medzi najlepšími. Čo to konkrétne je?

Chodím si kopať do terča. Alebo si dám cieľ, napríklad 5x sa trafiť brvno a 5x ľavý vinkel a robím to dovtedy, kým to nedám. Takto trénujem trpezlivosť a presnosť na bránu. Robím si vlastné tréningy mimo klubových. Ono sa to potom ukazuje aj na tréningoch aj zápasoch, že robím veci navyše. 

Máš vo svojom veku konkrétny cieľ kam sa dostať?

Áno, do mojich 14-tich až 15-tich rokov by som sa chcel dostať do Sparty Praha. Je tam Lukáš Haraslín, reprezentant Slovenska a vyniká v klube, tak aj kvôli nemu tam chcem ísť..

Máš svoj futbalový vzor?

Sergio Ramos, to je španielsky obranca. Niekedy hrá aj útočníka. Ja hrám na 6-ke, to je pozícia defenzívny záložník, tam hrá Frederico Valverde, ktorý reprezentuje Uruguaj. Podobne ako oni, nebojím sa šmyknúť, hodiť sa za loptou. Mám aj tvrdú strelu ako oni.

Máš aj nejakú aktuálnu výzvu?

Chcel by som byť najlepším hráčom v teame. Nie je to ľahké, ale mám to za cieľ a chcel by som to dosiahnuť aj individuálnymi tréningami.

Musíme uznať, že to bol jeden príjemný rozhovor s chlapcom, ktorý má síce 12 rokov, ale odhodlanie bojovníka, pokoj dospeláka a detskú radosť, ktorú máme všetci, keď hovoríme o tom, čo milujeme. Prajeme ti, milý Filip, nech ti všetko, čo musíš prekonať, dá silu a zocelí ťa, aby si raz hviezdil vo futbalovej špičke sveta. Veríme, že na tieto tvoje časy budeš spomínať a inšpirovať ďalšie generácie, aby sa hýbali k lepšiemu.