13.04.2026
Vstávam o pol piatej a milujem rozosmievať ľudí
Prinášame ďalší zo série rozhovorov s „DeutschMannňákmi“. Renáta Jenigarová je človek, ktorého si všimneš. Ide z nej neskutočná energia a je s ňou vždy sranda.
Z fakturantky sa prepracovala na šéfku fakturačného oddelenia. Aj keď (ako sama hovorí) to nebolo vždy ľahké, je u nás už vyše 20 rokov.
Ako si sa ocitla v DeutschManne?
Miriam (CEO firmy) potrebovala fakturantku a ja som bola nezamestnaná. Povedala to môjmu manželovi Mirovi, ktorý tu už pracoval 5 rokov a on to povedal mne.
Firma vtedy existovala 5 rokov a ja som chodila na rodinné akcie, keďže DeutschMann robí akcie nielen pre zamestnancov, ale aj pre ich rodinných príslušníkov. Spôsob práce som nepoznala, ale ľudí vo firme už áno.
S manželom Mirom na rodinnom DeutschMann teambuildingu v Chorvátsku
Mala si skúsenosti s prácou fakturantky?
Nie a trochu som sa bála, či to zvládnem, keďže som nemala s touto prácou skúsenosti. Pracovala som predtým na rôznych miestach – v potravinách, prepisovala som texty a pod. Mala som aj zlé skúsenosti v predošlej práci, keď nás majiteľ nevyplatil. Po materskej som ostala nezamestnaná a vtedy prišla táto príležitosť.
Ako prebiehalo zaúčanie?
Vtedy ešte neexistovala vzdelávacia akadémia ako teraz. Boli už vytvorené nejaké smernice a zaúčala ma budúca kolegyňa. Nehodili ma do vody, ale pomohli mi na začiatku zorientovať sa. Tento princíp tu ostal, nikoho nehodíme len tak do vody a plávaj, ale teraz to majú všetci jednoduchšie tým, že máme akadémiu a presný, rokmi overený systém.
Si tu už viac ako 20 rokov. Za ten čas si už musela prežiť všetko – dobré aj horšie obdobia, ako každý v živote. Ale stále si tu a si výrazným členom DeutschMann rodiny. Čo ťa drží vo firme?
Bol to postupný vývoj. Nehovorím, že to bolo vždy ružové, už bola aj výpoveď odo mňa na stole. Ale potom sme si s Miriam vykomunikovali, čo nám nevyhovuje. Komunikácia je kľúč. Netreba to držať v sebe, rozprávať problém kolegom. Vysvetlili sme si veci so šéfkou napriamo a šli sme ďalej. Videla som, že tu mám istotu, stabilitu. Tu v DeutschManne boli jasné pravidlá, keď som bola mladšia bolo pre mňa ťažšie ich nasledovať.
Renáta sa stala kráľovnou posledného firemného večierku v štýle Beverly Hills
Ako sa zmenil DeutschMann za posledných 20 rokov?
Určite sme sa posunuli. Na začiatku ľudia tu ani poriadne nevedeli, čo je špedička. Teraz sme v médiách, ľudia o nás vedia, máme viac ľudí vo firme. Vyrástli sme.
Verila si tomu, že firma vyrastie?
Na začiatku som to neriešila. Keď sa hovorilo, že raz budeme vo Forbes, úplne som tomu neverila. A ono to naozaj vyšlo.
Ako si sa zmenila ty?
Začala som veci a ľudí vnímať inak. Na začiatku som bola drzá. Miriam nám často opakovala, že pravidlá vytvárajú systém. My môžeme navrhnúť zmenu, ale nemôžeme meniť systém len tak svojvoľne. Ale pravidlá a ich dodržiavanie boli pre mňa dlho výzvou.
Tu som sa naučila ako rozumieť ľuďom, ako viesť ľudí. Najprv vypočujem, vyhodnotím situáciu a až potom reagujem. Predtým to tak nebolo. Pomáha mi to aj v súkromí vo vzťahu k manželovi, k deťom. Nie som hneď výbušná, vzťahovačná. Viedla som od malička deti k otvorenosti, aby sa nebáli pýtať, komunikovať. A ak niečo nevedia vyriešiť, nech to nedusia v sebe, ale nech prídu za mnou.
Čo je pre teba najdôležitejšie v práci?
Myslím, že je dôležité s akými charaktermi pracuješ. A tiež dôvera, dobre sa spoznať, občas ísť spolu von, zaujímať sa o vzťahy medzi sebou. Keď dievčatá poznám, viem, čo si ku nim môžem dovoliť. Ja im na oddelení šéfujem a viem ich aj „zdrbať“, keď je to potrebné. Viem, kto ako vezme kritiku a tá komunikácia je potom ľahšia. Dievčatá mali ponuky aj inde, ale ostali tu. Je im tu dobre, aj preto, že medzi nami cítiť ľudskosť.
Dlhoročné vzťahy prinášajú priateľstvá aj medzi kolegyňami z iných oddelení
Kariérny rast bol tvoj plán, alebo sa to stalo náhodou?
To sa mi udialo, ja som nebola kariérny typ. Šlo to postupne. Obávala som sa, ako budem pracovať s ľuďmi. Keď som túto pozíciu vzala, povedala som si, že chcem byť spravodlivá šéfka. Nerobím rozdiely, pochválim aj skritizujem za chybu rovnako každého.
Čo máš na babách, s ktorými pracuješ, najradšej?
Že sú otvorené. Prídu za mnou a zdôveria sa mi, aj so súkromnými problémami. Sú tam so mnou viac ako desať rokov.
U nás nie je zle, nehádame sa, neohovárame. Keď je problém, vykomunikujeme si to medzi sebou a ideme ďalej. Ak je toho viac, pomôžeme si, dievčatá ostanú dlhšie. Sú ochotné a to si cením.
Máte nejaké spoločné vtipné príhody, na ktoré rada spomínaš?
Keď sme boli na Maldivách na služobnej ceste, dievčatá ma poslali po kávu. Ja som dokázala zablúdiť na ostrove, čo mal 4x4 metre. Získala som prezývku: „Tá, čo poblúdila“. Tých príhod je veľa, my sa veľa spolu nasmejeme.
Ja som taká, že skúšam. Nehanbím sa ako niekto, keď nevie úplne dobre po anglicky, že radšej neotvorí ústa. Ja sa opýtam. Tak to bolo aj v lietadle cestou do Dubaja. Chcela som vypýtať pre mňa a pre kolegyňu každej 2x džús, aby steward nemusel chodiť dvakrát (dobre som mu chcela). Ale teda, keďže moja angličtina nie je úplne najlepšia, vypýtala so to spôsobom: one, two, three, four orange juice. On na to s úsmevom zareagoval – to mi už potom preložili – že dobre že nepýtam pre celé lietadlo, že to by som sa napočítala :D
Kolegyne s Paľom Haberom počas jeho návštevy v DeutschManne
Odkiaľ berieš toľko energie?
Chodím spať už o pol deviatej a vstávam o pol piatej. Teším sa, keď rozosmievam okolie. Veľa vecí vypúšťam a snažím sa myslieť pozitívne. A ak nastane problém, najprv sa pozriem, či je naozaj až taký veľký, aby ma dal emočne dole. Skôr zisťujem, ako sa dá vyriešiť. Snažím sa žiť v prítomnosti, a keď je naozaj zle, tak sa idem pozitívne naladiť do kostola.
Čo si myslíš, pre koho je vhodný DeutschMann?
Ja myslím, že pre každého, kto sa stotožní s pravidlami a chce pracovať. Mladí ľudia chcú veľmi rýchlo zarobiť a je im jedno, či ich to bude baviť alebo s akými ľuďmi pracujú. Ja som na začiatku neriešila peniaze, ale ono to prišlo časom. Ako vraví Miriam: „Keď prinášaš hodnotu, peniazom sa neubrániš.“ Pre každého, kto chce na sebe pracovať, nechodiť si do práce len odsedieť osem hodín, ale naozaj chce robiť, čo ho/ju baví a napredovať v tom, DeutschMann je to správne miesto.