01.07.2026

Môžeš dostať východniara do sveta, ale východ z neho nedostaneš

Poznáš to. Zbalíš si jeden kufor, natlačíš doň klobásy od mamy zo zabíjačky a v hlave máš veľké plány ako urobíš dieru do sveta. Aká bude realita?

Prvé týždne v cudzom meste vyzerajú ako z amerického filmu. Fascinujú ťa mrakodrapy a anonymita, kde nestretneš tetu Gitku, ktorá všetky novinky hneď roznesie po celej dedine. 

„Ja sa nepýtam kde som, ale kto som“

Lenže potom prejde prvotný ošiaľ, zaplatíš predražený nájom, tvoj najbližší kamoš je päťsto kilometrov ďaleko a zrazu ťa prepadne hlboká existenciálna kríza v duchu hesla: „Ja sa nepýtam kde som, ale kto som.“ Hľadáš sám/sama seba, snažíš sa zapadnúť a hovoriť spisovne, no tvoja temperamentná východniarska nátura sa naplno prejaví pri prvých kultúrnych nezhodách.

„Vesmír, šak už ma netráp“

A potom prídu tie dni, kedy sa ti absolútne nedarí. Nevieš nájsť prácu, mešká ti spoj, vonku prší a ty si v duchu hovoríš: „Vesmír, šak už ma netráp!“ A máš chuť to vzdať. Lenže východniar sa nevzdáva. Sme predsa zvyknutí prežiť všetko. Keď ide do tuhého, prispôsobíme sa, zatneme zuby a vezmeme hocijakú robotu. Lebo veď „lepší chlebík s ničím, jak nič bez chleba“. 

Celé toto hrdinské sebazaprenie a boj s veľkým svetom vydržíš kvôli tomu momentu v roku. V kalendári konečne blikne vytúžené „dovoľenkove moratórium“. Zbalíš ten istý kufor a po nekonečných hodinách cestovania prekročíš hranice rodného kraja, kde ťa privíta ceduľa tvojho mesta či dediny.

"Lepši radostni bordeľ, jak cicho i poriadok"

A v tom momente to všetko prepukne. Prídeš domov a hneď vo dverách ťa privíta tá pravá, nefalšovaná východniarska realita, kde sa emócie nefiltrujú. Mama Ťa vystíska so slzami v očiach, otec analyzuje ako ťa svet zmenil, babka ťa už od dverí kritizuje, že si schudol/-la a tlačí do teba piaty chod. V dome hučí televízor, tetky rozprávajú jedna cez druhú, sesternica rieši frajera a ty po dvoch dňoch v tomto chaose so smiechom vyhlásiš: „Volajte záchranku aj s psychologickou podporou!“ 

Ale v hĺbke duše vieš, že presne toto potrebuje tvoja duša. Že ti ten hluk neskutočne chýbal. Lebo pre nás je „ľepši radostni bordeľ, jak cicho i poriadok“. Domov bez emócií pre nás nie je domov. Hneď na druhý deň ráno ťa mama začne napomínať, čo všetko robíš zle a ty zahlásiš: „Mami, si musíš na dôchodok nájsť iné hobby jak šikanáciu.“ Sme proste takí. Máme svoju predstavu o tom, ako majú žiť ľudia okolo nás, vieme sa uraziť za úplné hlúposti a urobiť scénu kvôli nesprávne nakrájanému chlebu. No na druhej strane rodinu nezaprieme a nech sa deje čo sa deje, budeme tu pre blízkych aj o polnoci.

Dáme kavej?

Presne o našom východniarskom živote, o hľadaní šťastia a o návratoch ku koreňom je aj nová komédia Kavej 2. V DeutschManne si uvedomujeme, že podpora umenia má obrovský zmysel. Ako rodení východniari, sme hrdým partnerom tohto projektu. Milujeme náš kraj a podporovať miesto, odkiaľ pochádzame, považujeme za svoju milú povinnosť. Ak si sa na hláškach v tomto texte zasmial/-a, vo filme ťa tiež pobavia. 

Môžeme byť kdekoľvek vo svete, na konci dňa nás všetkých východniarov spája to isté. Máme naozaj dobré srdce, záleží nám na rodine, na skutočnom priateľstve a vieme sa postarať o svojich blízkych, keď im tečie do topánok. Ak ti práve teraz chýba domov, rodná hruda a kopa východniarov, máme pre teba dokonalú medicínu. Zájdi si do kina na Kavej 2. Pripomeň si svoje korene a schuti sa zasmej na našej vlastnej náture. Kavej 2 je láskavá komédia o priateľstve, láske a dobre v nás. Alebo sa pridaj do našej východniarskej partie DeutschMannňákov v Trebišove. A nezabudni, že môžeš byť akokoľvek ďaleko a dosiahnuť akýkoľvek úspech, východniarom v srdci zostaneš navždy!