30.06.2026

Skúšobnou dobou takmer neprešiel, dnes šéfuje obchodu

Začal u nás pracovať hneď po škole a bez skúseností. Otvorene hovorí o neúspechoch a o tom, čo ho naučili na ceste nahor.

Aj takéto príbehy píše život. Vasko (Ivan Karchňák) nastúpil do DeutschMannu ako úplný začiatočník, bez praxe a s množstvom vecí, ktoré sa musel učiť za pochodu. Po 15 rokoch vo firme dnes stojí na čele obchodného oddelenia. O tom, ako sa mení človek na takej ceste a čo ho motivovalo vydržať ťažké chvíle sa porozprávame v tomto rozhovore.

Čo ťa priviedlo k práci v DeutschManne?

Keďže som býval v Trebišove, často som videl DeutschMann autá v meste. Poznal som Jarda, ktorý tu už pracoval a darilo sa mu. Tiež som túžil niečo dokázať. DeutschMann som vnímal ako symbol úspechu, výnimočnosti. Nepochádzam z majetnej rodiny a ja som veľmi chcel byť nezávislý, čo sa týka peňazí, kariéry a života. Stávalo sa mi v minulosti, že keď som sa snažil byť vo všetkom najlepší, nie vždy som dostal podporu. Keď sa ti darí a chceš vyčnievať, niektorým ľuďom to jednoducho prekáža a chcú ťa udupať späť.

Mať uprataný rodinný aj pracovný život. To je podľa Vaska základom úspechu. 

Ako si vedel, že v DeutschManne dostaneš tú podporu, ktorú si nemal?

Počul som, že tu to vnímajú inak, že keď chce niekto napredovať a rásť, je to vítané. Že celá firma stojí na tom, že sa neustále ľudia zlepšujú. Najprv som rozmýšľal o tom, že odídem do zahraničia, lebo jazyk som už vedel. Ale pozdávala sa mi aj myšlienka, že môžem ostať doma na východe. Zmaturoval som v máji a v júni som už nastúpil do DeutschMannu. Nebol to primárne môj cieľ robiť v špedícii. Nerozhodoval som sa podľa odvetvia, páčilo sa mi, akí ľudia tu sú a ako rozmýšľajú.

K tvojmu pohovoru sa viaže vtipná príhoda. Čo si to odpovedal na otázku: Prečo si máme vybrať práve vás?

Povedal som, že sa rád rozprávam s ľuďmi, som komunikatívny a že som pekný. Šéfka mi oznámila, že budem len telefonovať, a tak ma nebude vidieť. Tak som jej povedal, že mám aj pekný hlas. (smiech) Potom to ešte spomenula na porade, takže mi na nejaký čas prischla prezývka „Ten pekný s pekným hlasom“. 

Aké boli tvoje začiatky?

Na začiatku mi to veľmi nešlo. Prvé tri mesiace v skúšobnej dobe boli fakt trápením. Nemal som výsledky a bavili sme sa aj s nadriadenými, že čo s tým budeme robiť. Vtedy som sa zaprel, že tu chcem byť, že to dám a idem zamakať. Dali mi kvótu na mesiac, ktorú som splnil. Ukázal som, že chcem, urobil pre to niečo a vyšlo to. Často sa mi stane, že keď za niečím idem a mám silný zámer to dosiahnuť, tak to aj naozaj vyjde.

Vedel si od začiatku, že chceš byť obchodníkom?

Áno, chcel som to od začiatku. Začal som vo Vzdelávacej akadémii DeutschMannu* a potom som rok robil disponenta. Na pozíciu obchodníka sa treba prepracovať. Nebolo to ľahké, bolo tu veľa disponentov. Niektorí boli šikovnejší a viac biznisovo orientovaní. Fungovalo to tak, že my sme chodili za obchodníkmi, aby nám dávali prepravy. Ja som si nevedel na začiatku s ľuďmi vytvoriť bližší vzťah. Bolo mi to také neprirodzené - opýtať sa niekoho len tak, ako sa má, hlavne keď vidím, že sa dobre nemá. Môj šéf mi vytkol, že necítiť zo mňa úprimný záujem. Uvedomil som si, že naozaj je to z človeka cítiť, ak veci nerobí prirodzene. Tak som si našiel svoju cestu - prestal som sa ľudí nasilu pýtať ako sa majú, začal som prirodzene viac vnímať ľudí samotných, akí sú, čo ich baví a nehovoriť im naučené frázy. S úprimným záujmom prišla veľká zmena. 

*Vzdelávacia akadémia DeutschMannu je systém firmy na komplexné zaúčanie a prípravu nových zamestnancov, ale aj na celoživotný rozvoj a rast zamestnancov priamo vo firme. 

Pre Vaska sú dôležité vzťahy a rád sa s kolegami a priateľmi zabaví napríklad aj na firemnom večierku. Zobrať do ruky mikrofón a pobaviť všetkých? Žiaden problém.

Aký bol tvoj postup z disponenta na obchodníka?

Bol som mentorom Prípravky, kde som viedol ľudí a bavilo ma to. Pomáhal som im, videl som u nich výsledky. Vtedy som si povedal, že by bolo fajn mať vlastné oddelenie a viesť ľudí. Prípravka trvala mesiac, človek sa zaučil, odišiel na oddelenie a ďalej s ním pracoval šéf oddelenia. Na svojom oddelení máš toho človeka ale celý čas a musíš zvládať všetky úspechy neúspechy, nálady a emócie, ktoré môžu prísť. Vtedy mi to vôbec nedošlo, bral som to tak, že to bude jednoduché, podobne ako v Prípravke. Stal som sa síce šéfom, ale postupne sa mi to začalo vymykať spod kontroly. Zistil som, že práca s ľuďmi nie je jednoduchá a ľudia často skúšajú tvoje hranice. Dosť som si pripúšťal veci k telu, doteraz som detailista a chcem mať všetko dokonalé. Ja mám vlastnú motiváciu a nepotrebujem, aby ma niekto motivoval a tlačil To som čakal aj od ľudí, že každý vie čo má robiť a bude to plniť, že to pôjde ľahko. Ale nebolo to tak.

Kedy prišiel zlom a ty si si povedal: „Na toto ešte nemám“?

Keď som zistil, že im nemám čo dať, ani kam ich posunúť, lebo sami nechceli. Funguje pravidlo, že človek nejakú vec v práci nerobí, lebo ju nevie, alebo nechce. A môj team vedel všetko, ale nechcel. Ja som motivovaný z môjho presvedčenia zvnútra. Mám v sebe tú dravosť a chcem sa posúvať. Keď motivácia nie je vo vnútri, vonkajšia to nezachráni. Pokiaľ sa darilo, bolo to fajn. Keď sa teamu nedarilo a bolo potrebné zabrať, motivácia rýchlo klesala. Ja som v kríze zabral ešte viac, lebo to tak mám prirodzene a čakal som to aj od ľudí. Ale to sa nestalo a do toho prišla korona, pracovali sme z domu a výsledky klesali. A ja som ešte vtedy nedokázal lepšie pracovať s teamom a reálne pochopiť, že tak, ako to mám ja vnútorne nastavené, to nemajú všetci.

Ako sa oddelenie reorganizovalo?

Ostali mi na oddelení dvaja ľudia, zlúčenie oddelení dávalo väčší zmysel. Vrátil som sa na pozíciu obchodníka, prvý rok som bol tretí najlepší, potom druhý a dva roky po sebe som bol najlepší obchodník vo firme. Ja mám v sebe totiž ten chtíč, že to ide. Mám veľké očakávania od seba, plánujem si veci, kúskujem ciele a viem, čo potrebujem urobiť, aby som ich dosiahol. Veľmi dôležitá je pritom aj etika. Nemôžeš robiť podrazy na ľuďoch a čakať, že sa ti bude dariť. Všetko je prepojené. Keď sa ti darí doma, aj v práci je človek dobre naladený a ide to. Musíš ísť domov s radosťou a nie s obavou, že mi žena príde na niečo, čo jej tajím. To je gro toho celého úspechu a života. Mať jasný cieľ, rozkúskovať si ho na čiastkové kroky a etika. Podvody sú krátkodobá cesta.

Keď si išiel na pozíciu šéfa druhýkrát, ako si vedel, že už si pripravený?

Súviselo to s tým, že môj šéf Jardo sa posunul na pozíciu obchodného riaditeľa. Nechcel som, aby sa naše oddelenie zlúčilo s iným, tak som to vzal ako výzvu s malým strachom, či budem rovnako dobrý šéf ako on. Dnes s ľuďmi veľa komunikujem a vysvetľujem im, prečo robíme veci tak, ako ich robíme. Chcem, aby robili obchod s radosťou, pretože keď budú úspešní oni, budem aj ja.

Rozhovory, zdieľanie skúseností, a vzájomná podpora sú pre Vaska dôležitými faktormi pre budovanie spoločného úspechu.

Aké výzvy máš pred sebou?

Chcel by som vyhrať Grand Prix* s mojím oddelením SWAT. Mojím cieľom je, aby ľudia mali takú vysokú produkciu, akú som mal kedysi ja. Skrátka, aby všetko, čoho sa chytia, skončilo objednávkou. Chcem, aby moji ľudia zarábali naozaj veľa peňazí. Ten biznis je živý. Sú momenty, kedy je objednávok naozaj veľa a potom to zrazu klesne. Musíš veľa volať a mať kvalitnejšie hovory. Vtedy ti príde biznis, inak nie. Nemôžeme sedieť a čakať, musíme byť proaktívni.

*Grand Prix je celoročná zamestnanecká súťaž. Pracovníci zbierajú body a súťažia v nej o hodnotné odmeny. Zároveň, zamestnanci nie sú platovo limitovaní, a teda čím lepšie výsledky majú, tým viac peňazí zarábajú. 

Čo máš na robote obchodníka a šéfa najradšej?

Baví ma, že každý deň je úplne iný. Nie je to stereotyp ako napríklad vo výrobe - to isté kurča, tá istá nálepka. Síce človek vie, čo ho čaká každý deň, ale mňa by to nebavilo. Stále riešim iného klienta, inú situáciu a iné debaty s ľuďmi. Základom je dobrý kolektív, vďaka ktorému sa tu cítim ako doma. Som rád, keď sa mojim ľuďom darí, keď sú šťastní a môžu žiť lepší život so svojimi rodinami. Často im prízvukujem, že musíme makať. Potom vidím tie výsledky a je to super pocit. 

 
Vasko s rodinou na DeutschMann teambuildingu v Chorvátsku.

Ako si si kedysi predstavoval svoj život v 35-ke a aká je realita?

Dosiahol som asi všetko, čo som chcel. Mojím cieľom bolo, aby som nepozeral na ceny, keď si chcem niečo kúpiť. To sa mi podarilo pred pár rokmi. Chcel som stavať dom, ale kúpil som chatu, takže sa niektoré ciele trochu aj pomenili. 

Máš také svoje zaužívané milé drobnosti, napríklad posielaš klientom každý pondelok ráno e-mail s prianím pekného týždňa. Prečo?

Mali sme školenie o tom, že ak chceš byť úspešný, musíš sa odlíšiť. Vtedy som si povedal, že to vyskúšam a začal som klientom každý pondelok priať pekný týždeň. Najprv sa čudovali, či od nich niečo chcem, no postupne si zvykli a dnes mi niektorí píšu aj sami. Sme v neustálom kontakte. Vďaka tomu vedia, že som stále tu a môžu sa na mňa kedykoľvek obrátiť – čítajú to medzi riadkami. Samozrejme, posielam to iba klientom, ktorých poznám, a to aj vtedy, ak práve spoločne neriešime žiadny biznis.

Prenášaš si princípy z práce aj do života? 

Určite áno. Mám doma dve dievčatká a myslím, že som dobrý tato, určite sa o to snažím. Učím ich presne to, čím sa sám riadim – aby žili čestne, neklebetili a nerobili intrigy. Chcem, aby neškodili svojmu okoliu, ale radšej pomáhali a tešili sa zo života. Prajem si, aby tieto hodnoty v nich pokračovali ďalej. Život predsa nie je o tom, aby človek všetko zhŕňal len pre seba, doma šetril a nikomu nič nedal. Učím ich byť nápomocnými, všímať si okolie a tvoriť niečo pekné aj pre druhých.

Čo ti DeutschMann dal, za čo si vďačný?

Hlavne dôraz na etiku. Naučil som sa, že môžeš byť čestný a úspešný. Môžem tu byť sám sebou, na nič sa nemusím hrať a pretvarovať, aby som zapadol. Uvedomil som si, že som hodnotný a viem byť nápomocný aj pre firmu, pre moju manželku a rodinu, pre ľudí. Nemusím prežívať zo dňa na deň, ale môžem tvoriť svoj život. Dalo mi to úplne iný pohľad na svet. Akoby sa mi tie mraky odstúpili a už som videl aj dúhu. Pochopil som, že sa nemusím neustále sťažovať, svet nie je len zlý a veci sa naozaj dajú meniť. Som vďačný Miriam a Jardovi, že vo mňa verili a dali mi šancu.