07.11.2025

Chcete uspieť? Rozhoduje jedna vec

Vyspovedali sme našu CEO, Miriam Poništovú. Vybudovala DeutschMann, zažila rast firmy, ale aj hospodárske krízy aa pády a stále má chuť ísť ďalej. Nevníma risk, nerieši minulosť a tvrdí, že pre úspech je potrebná jediná vec. Prečítajte si, aká to je.

Je to už 26 rokov od založenia firmy. Na čo ste dnes hrdá?

Náš prvý zákazník je s nami dodnes a rovnako aj náš prvý zamestnanec u nás stále pracuje. Som hrdá na vzťahy, ktoré sme rokmi vybudovali.

Kto bol kľúčový človek, ktorý vám pomohol na začiatku podnikania?

Môj manžel. Inak nikto, musela som to všetko zvládnuť sama.

Ako ste sa vysporiadali s účtovníctvom, zmluvami a novými vecami, ktoré vás čakali na začiatku podnikania?

Hľadala som ľudí, ktorí vedia to, čo neviem ja. Alebo som si študovala veci, ktoré som potrebovala k podnikaniu. Vzdelávala som sa a to robím doteraz, vzdelávanie je veľmi dôležitá časť podnikania.

Prečo je vzdelávanie podľa vás také dôležité?

Keď chcete držať krok so svetom, ktorý sa rýchlo mení, nemáte inú možnosť. Ako šéf sa musíte vzdelávať neustále a rovnako aj vaši zamestnanci. Je to ako ísť na eskalátore, ktorý ide opačným smerom. Musíte aspoň kráčať, aby ste z neho nespadli.

Aká bola najťažšia vec, ktorú ste urobili?

Najťažšie bolo pre mňa prepustiť prvého človeka. Síce rozprával 4 cudzími jazykmi, ale nesnažil sa, nemal výsledky. Mali sme pár ľudí, ktorí sa viezli, kým ostatní podávali výkony. Preto sme zaviedli štatistiky a odmeňovanie podľa výsledkov. V teame musí zabrať každý, nie je to fér voči ostatným držať vo firme ľudí, ktorí sa chcú iba viezť.

Ako sa rozhodujete v podnikaní?

Firemné otázky riešim metódou pokus - omyl. Keď nevyjde jedna možnosť, viem, že správna je tá druhá. Neberiem si príklady z iných firiem. Prečo by som mala? Majú iné podmienky, iný druh podnikania, možno inú lokalitu. Čo funguje u nich, nemusí fungovať u mňa. I keď samozrejme, pozerám sa, ako to robia iné firmy a či je ten spôsob použiteľný u nás. A mám ešte jeden overený spôsob. Keď väčšina ľudí povie, že je to blbosť, viem, že je to správne. Väčšinou idem proti prúdu.

Rozhodujete sa pocitovo alebo racionálne?

Ak mám dostatok dát, viem, čo mám urobiť. Problém je, pokiaľ nemám dosť informácií.

Radíte sa s niekým?

Samozrejme, s mojimi ľuďmi a s ľuďmi, ktorí sú špecialistami v tej oblasti, ktorú potrebujem riešiť. Väčšinu rozhodnutí ale potom robím podľa seba. A to prináša aj veľké riziko. Keď sa zle rozhodnem, musím znášať dôsledky.

Riskujete niekedy?

Nie. Keď sa pre niečo rozhodnem, je to vybavené. Nevnímam to ako risk. Je to smer, ktorým som sa rozhodla ísť. A skúšam rôzne spôsoby, aby som sa dostala k cieľu. Lebo jeden z nich určite bude fungovať. Nedá sa u mňa neexistuje.

Mali ste niekedy pocit, že stojíte na rázcestí v podnikaní?

Možno teraz. Politická a ekonomická situácia je momentálne na Slovensku náročná. Šikovným sa bude žiť horšie. To, k čomu vediem mojich ľudí, že keď sa budú snažiť, budú mať viac, zrazu neplatí. Je to smutné.

Čo vás motivuje pokračovať aj v ťažkých chvíľach?

Asi moji ľudia vo firme. Mám za nich zodpovednosť, sú ako moje deti. A neviem si predstaviť nič nerobiť. Ja som človek, čo stále niečo vymýšľa. Kedysi ako začínajúca učiteľka som mala kolegov, ktorí mi vraveli: „Rob pomaly, bo plat malý.“ Hovorili mi, že nemôžem ukazovať, čo viem robiť. Lebo aj oni budú musieť. Už vtedy som vedela, že toto nie je cesta pre mňa.

Čo vás na podnikaní baví?

Baví ma organizovať veci a dávať ich do poriadku. Mám rada, keď veci nejdú podľa plánu a mňa to núti zabrať, lebo vtedy vidím za sebou výsledky. Nepotrebujem pochvalu, stačí mi, že vidím to zlepšenie, že napredujem.

Miriam Ponistova

Čo vám robí radosť?

Napríklad, že môj zamestnanec mi príde ukázať obrúčky na svadbu, keď sa rodia deti našim zamestnancom vo firme, a keď sa darí mojim ľuďom. Teší ma, keď sa mi niekto poďakuje, že som ho dokopala k lepšiemu životu a lepším výsledkom. Baví ma zlepšovať život okolo seba.

Aký je váš talent?

Pochváliť a skritizovať človeka v jednej vete. Ja si to neuvedomujem, ale ľudia to tak vnímajú. Vraj som prísna. Keď sa pýtam ľudí, či chcú počuť úprimnú spätnú väzbu, všetci povedia, že áno. Ale už nie každý vie tú kritiku spracovať a prijať. Ale ako sa chceš zlepšiť, keď nevieš, čo robíš zle?

Akú vlastnosť by ste chceli mať?

Nie je to vlastnosť, ale chcela by som vedieť, čo si ľudia myslia. Čo im ide v hlave, keď sa rozprávame. U mňa je to jasné, lebo čo mám na srdci, to aj na jazyku. Niekedy je tá moja úprimnosť na škodu, nie každý je na to pripravený. Ale ja nehrám divadlo. Povedzme si na rovinu, čo nás trápi a poďme ďalej. Keď o probléme neviem, ako ho môžem vyriešiť?

Čo vám dali roky rastu a poklesu?

Čo je vyriešené, je v minulosti. Už sa tým nezaoberám.

Je niečo, čo by ste urobili inak?

Asi nie. Vtedy som robila tak, ako som vedela a podľa informácií, aké som mala.

Keby ste si mohli dať spätne nejakú radu, aká by to bola?

Netuším. Asi sa nepúšťať do vecí, ktorým nerozumiem. Napríklad do podnikania. Vtedy som sa vydala doslova v sandáloch na Gerlachovský štít. Bola to odvaha nič netušiaceho. S týmito vedomosťami a skúsenosťami čo mám teraz, by som sa do toho už takto nepustila. Ale neviem, či by to nebolo na škodu veci. Asi to mala byť moja cesta.

Pochybovali ste niekedy o sebe?

Nie, keď sa pre niečo rozhodnem, tak sa rozhodnem. Jediná cesta je smer cieľ a všetky veci tomu podriadim. Je mi jasné, že po ceste bude potrebné prekonať nejaké prekážky. Ale nie je to nič, čo by ma zabrzdilo. Neviem byť neúspešná. Do čoho sa pustím, to zvládnem. Hľadám riešenie dovtedy, kým ho nenájdem.

Čím to je, že o sebe nemáte pochybnosti?

Ja som bola 10 rokov jedináčik. Vtedy všetko, čo som chcela, som dosiahla. Po narodení brata, som hľadala, ako mať tú pozornosť znova. Tak som sa snažila byť najlepšia vo všetkom, či to bolo tancovanie, spev, učenie. Keď som bola učiteľkou, viedla som deti. Nestretla som sa v živote s tým, že sa niečo nedá dosiahnuť.

Čo je váš recept na úspech?

Nikdy to nevzdať. Skúšať, kým to nepôjde. Niekedy takto nájdem tisíc spôsobov, ako to nejde. Zakaždým sa ale dopracujem k výsledku. To je celý recept na úspech v čomkoľvek.

Čo by ste chceli povedať na záver?

Že neustále hľadáme ku nám do DeutschMannu ľudí, ktorí sa nevzdávajú a chcú pracovať v prostredí, kde „Nedá sa“ neexistuje. Potom začnete nielen v práci, ale aj v celom živote vidieť možnosti, ktoré ste predtým nevideli.