HN magazín: Môj biznis Deň

Každý, kto pozná našu Miriam vie, že toľko energie, koľko jej má ona, toľko vecí, ktoré si dokáže pamätať a poňať, vie naozaj len málokto. Vstáva skoro ráno a útlm prichádza až... neprichádza. Prečítajte si viac tu: 

6:00
Vstávam okolo šiestej ráno. Urobím si kávu, dám si cigaretku a v zimnej záhrade s vyloženými nohami si kontrolujem emaily. Potom vychystám do školy mladšieho syna a odveziem ho.

07:45
Ako prvé, keď prídem do práce je, že si dám ďalšiu kávu, prejdem s kolegyňou Lenkou svoj program dňa a pustím sa do práce. Veľakrát je to bežná operatíva so šéfmi, krátka kontrola produkcie, prejdeme štatistiky a dáme plány na deň pre každú divíziu.

Najväčšie výzvy sú pre mňa veci, čo iní hovoria, že sa nedá. Tak just hľadám riešenie. A väčšinou nájdem.  Najdôležitejšie rozhodnutia prídu pri tých najnemožnejších mojich činnostiach. Väčšinou je to napríklad pri šoférovaní, pri lyžovaní, keď sedím na vleku na sedačke a nič iné sa pri tom nedá robiť, alebo pri trhaní buriny v záhrade.

13:00
Obľúbené jedlo dňa nemám. Mnohokrát som rada, ak zjem obed, ktorý je ešte teplý. Najradšej by som bola, ak by jedlo bola taká tá tabletka z filmu Návštevníci, ktorú zapiješ vodou a si najedený. Počas dňa striedam jednotlivé činnosti, aby som sa nenudila. A popri tom „bombardujem“ ľudí okolo svojimi nápadmi. Mnohé sú nezrealizovateľné a nepublikovateľné. Ale to malé percento, čo vyjde, je fajn. Nikdy nie som spokojná s ničím. Som náročná na seba i ostatných. Je fakt ťažké so mnou pracovať. Pred odchodom z práce si beriem domov prácu, ktorej sa chcem venovať, keď idú všetci doma spať.

17:00
Keď prídem medzi 17:00-18:00 domov, skontrolujem syna, vyskúšam ho z učiva do školy, skontrolujem úlohy. V lete ešte stihnem čo-to porobiť v záhrade.  Potom chystám večeru a teším sa na čas, kedy celý dom stíchne.

00:00
Útlm prichádza - neprichádza. Som až trápne čulá od rána až do neskorej noci a leziem tým môjmu okoliu na nervy. Nezriedka zobudím niekoho nad ránom, lebo práve niečo tvorím a neregistrujem, že je ešte len skoré ráno. Až rozospatý hlas na druhom konci telefónu mi povie, že by som mala spať. Zvyčajne chodím spať okolo polnoci.

V čom tkvie tajomstvo Vášho úspechu? Nepoznám „Nie. Nedá sa“. Robím veci dovtedy, kým sa nevydaria, skúšam nové spôsoby ako dosiahnuť cieľ. A nedám pokoj, kým ho nedosiahnem. Tu mám výhodu, že robím dovtedy, kým nie je hotovo. Nedívam sa na hodiny, jedlo, únavu. Vtedy som ako stopársky pes, ktorý nasleduje stopu.

Ako zvládate krízové situácie? Normálne. Podľa situácie. Tým, že som sa už v živote stretla s rôznymi situáciami, nevnímam ich ako krízové. Sú to pre mňa jednoducho situácie, ktoré treba vyriešiť. Neotáľam dlho s riešeniami, jednoducho rozhodnem. Ak to aj nie je dobré riešenie, minimálne hneď zistím, že nebolo správne a to mi pomôže siahnuť po inom, a zväčša je to to pravé.

Voľného času veľa nemám, no ak je, tak rada varím, pečiem, tvorím výzdobu – vence na dvere, ikebany, pletiem, veľa čítam. Vždy mám rozčítané aspoň 2-3 knihy. A raz za rok sa vyberám na cestu spoznávať krajiny, prírodu, národy. A to ma nesmierne obohacuje. Keď porovnám život ľudí niekde v Lesothe, Rwande, Ugande, kde je problém s pitnou vodou a neustály strach o život kvôli predátorom, potom tie moje problémy tu doma, vlastne za nič nestoja.