

Bývalý vojak, ktorý prekonáva rekordy ako disponent - spoznajte Rada
Vyštudoval vojenskú školu, ako vojak pôsobil takmer 26 rokov vo vojenských útvaroch v rôznych mestách. Najprv v Rožňave, potom v Nitre, Michalovciach, Trebišove a Prešove. Od rodiny odchádzal na týždňovky. Absolvoval aj dve misie – v Afganistane a v Sýrii. Toto je príbeh nášho kolegu Rada, ktorý k nám prišiel po ukončení vojenskej kariéry pred dvoma rokmi. Prečítajte si rozhovor s ním – mužom, ktorý úplne zmenil profesiu a u nás láme rekordy. V deň, kedy bol na mesačnej porade verejne pochválený za skvelé výkony, urobil denný rekord. Nezaspáva na vavrínoch a ide ďalej. Aké je tajomstvo jeho úspechu a ako s tým súvisí armáda?
Rado, ako si sa dozvedel o DeutschManne a prečo si sa rozhodol pre oblasť špedície?
Mám tu bratranca Rasťa. Keď som sa rozhodoval, že odídem z armády, pýtal som sa ho, aké to tu je. V armáde som robil vo vojenskej logistike, kde sa jedná o zabezpečenie vojska a chodu útvaru – od prepravy, ubytovania, po stravovanie. Myslel som, že to bude podobné, ale je to niečo úplne iné. Prijali ma na viac miest, aj v úplne iných oblastiach, napr. ako manažéra v jednom reťazci, ale vybral som si DeutschMann a Rasťo v mojom rozhodnutí zohral dôležitú rolu. Povedal mi, poď, pomôžem ti na začiatku. „Ukecal“ ma.
Aké boli Tvoje začiatky v DeutschManne? Bolo niečo, čo bolo pre Teba naozaj náročné?
Najťažšie asi v začiatkoch bolo, keď nastal nejaký problém s dopravcom. Zvládnuť to. Všetci sme ľudia. Pracoval som s ľuďmi, bol som vo vyššej funkcii, kde som mal pod sebou ľudí 95 ľudí. Takže viem, že je to jednoducho o ľuďoch. Najnáročnejšie bolo zvládať vypäté situácie. Lebo keď ide všetko dobre, tak sme všetci kamaráti a všetko je OK. Ale tie vzťahy sa ukážu potom, keď nastane nejaký problém. Na začiatku mi veľa pomáhal môj šéf Marián, keďže som si nevedel rady. Nikdy ma nenechal v štichu. Dnes už takéto situácie viem riešiť sám. Ak sa niečo dialo, tu sme si to vždy dokázali vysvetliť. Aj sme sa párkrát pohádali, ale vždy sme si to vysvetlili a išli sme ďalej.
Ako si sa dostal do Mariánovho teamu? Prečo práve on?
Keď sme prvé týždne študovali v akadémii, posielali nás na rôzne oddelenia, mal som možnosť spoznať všetkých šéfov aj teamy. Tu mi jednoducho tak sadla tá partia aj Marián, že som hneď vedel, že chcem ísť sem. Rasťo, ako môj bratranec, by bol rád, ak by sme boli spoločne na druhom poschodí, ale ja som mu povedal, že som si vybral iný team, ale že aj tak môžeme spolupracovať. Som na prvom poschodí, ale s Rasťom spolu robíme a je to super.
Čo je pre Teba dôležité v práci?
Mňa baví ten každodenný pracovný stres – respektíve skôr adrenalín. Ja potrebujem byť vo švungu. Aj doma mi deti hovoria, že si ma nevedia predstaviť, že som vo výsluhovom dôchodku a nič nerobím. Som naučený byť stále v tempe.
Je pre mňa dôležité však, aby sme boli dobrý kolektív, mali dobrú atmosféru na pracovisku. Aby sme si nezávideli, mali dobré vzťahy medzi sebou, pomáhali si medzi sebou. Bez toho to nejde.
A dôležité je, aby sme vedeli riešiť nezhody. Stáva sa mi, že s niečím nesúhlasím, ale na to tu mám šéfa, Mariána, aby sme si to vysvetlili. Niekedy uznal, že áno, mám pravdu a inokedy mi vysvetlil, prečo sú veci takto. Toto je dôležité – hlavné je komunikovať. Aj nedusiť nič v sebe. To je aj moja zásada, takto ma tu aj poznajú, že ja ticho nebudem, a keď mám nejaký problém, tak to poviem. Máme tu dobré vzťahy. Vždy si všetko nakoniec vysvetlíme a ideme ďalej bez toho, aby ostalo niečo nedoriešené alebo by sme sa hnevali na seba.
Si tu dva roky, dokázal si však urobiť taký posun, aký je bežný za štyri roky. Čím to je?
Nezabudnem, ako sa ma Miriam na pohovore opýtala, či som pripravený na to, že ma možno predbehnú mladší ľudia. Nereagoval som na to. Dokázal som, že opak je pravdou. Vtedy som jej ale povedal, že keď ma niečo baví, robím to na 100%. Faktom je, že nemám problém byť k dispozícii aj po pracovnej dobe. Služobný mobil mám stále pri sebe. Určite pomáha, že obchodníci vidia, že keď je nejaký problém, že to nenechám tak, a že aj keď po pracovnej dobe treba niečo vyriešiť, zdvihnem telefón a pomôžem. Môžu sa na mňa spoľahnúť. A keďže na každej zákazke spolupracujeme, spoľahlivosť a vzájomná dôvera sú kľúčové.
Myslíš si, že ľudia z armády môžu byť v DeutschManne spokojní a budovať tu úspešnú kariéru?
Určite áno, nie som tu sám, môj kamarát Viktor sa ma pýtal, keď chcel z armády odísť, aké to tu je. Dnes sme kolegovia, lebo tiež robí v DeutschManne.
Armáda je taktiež poslanie. Tam sme boli zvyknutí byť k dispozícii 24/7, tak ako tu treba byť tiež na telefóne. Stalo sa nám, že nás odvolali z dovolenky, boli sme pri všetkých krízach – povodne, covid, začiatok vojny na Ukrajine... Nie každý šiel na 100%, to je všade takto. Ale takí ako ja, ktorí si nevedia predstaviť ostať doma na výsluhovom dôchodku, ale chcú ísť ďalej, toto je pre nich.
Zároveň, v armáde sme naučení na poriadok a plnenie príkazov. To z môjho hľadiska pomáha hlavne na začiatku – to že nehľadám, prečo niečo neurobiť a prečo odporovať, ale proste idem a verím svojmu šéfovi.
Čo Ti dáva do života to, že ideš na 100%? Prečo je to pre Teba dôležité?
Napredovanie. Dokážem lepšie zabezpečiť svoju rodinu a ja si môžem dovoliť viac a neuspokojiť sa s priemerným štandardom. Jednoducho stále ísť ďalej a zisťovať, kde sú moje mantinely v napredovaní. Veľakrát sa mi niečo nepodarilo, aj som padol „na hubu“, ale ako sa hovorí, treba sa otrepať a ísť ďalej.
V DeutschManne pracuje aj Tvoja manželka Janka. Aké to je?
Keď naša personalistka Maja prišla minulý rok za mnou, že potrebujeme človeka na digitalizáciu a Janka by sa na túto pozíciu hodila, doma sme to zvážili. Rozhodla sa sama, poznala firmu aj ľudí zo spoločných akcií, aj z mojej skúsenosti. Dala výpoveď a prišla sem. Každý sme však na inom poschodí, vidíme sa akurát cestou do a z práce a cez obed, ak ideme spolu. Takže večer sa navzájom pýtame, aký sme mali deň. Ja som jej napríklad nedávno povedal, že som dosiahol som mesačný rekord a o pár dní prišla ona, že dosiahla tiež mesačný rekord. A tešili sme sa spolu.
V DeutschManne si každý vyberá svojho šéfa a šéf člena svojho teamu. Z pôvodného plánu, že budú bratranci pracovať spolu na jednom poschodí zišlo. Rado si vybral svoj team, kde to jednoducho zapadlo hneď. Spolupráca bratrancov sa však rozvíja. Nezanevrel ani jeden, našli cestu spolupráce.
V DeutschManne si nezávidíme. Chceme, aby bol každý tam, kde mu je najlepšie a hľadáme cesty ako sa podporiť a spolupracovať. Pracuje u nás 9 manželských párov a 39 % zamestnancov má medzi sebou rodinnú väzbu.
Máš podobný príbeh ako Rado? Si človek v plnom životnom nasadení a hľadáš ďalšiu kariérnu cestu? Ozvi sa nám. Možno nájdeme prienik a budeme pre teba tým správnym miestom a ty členom našej DeutschMann rodiny. Klikni na hybemesvet.sk . Možno spolu rozhýbeme aj tvoj život k lepšiemu.

Neueste Beiträge

HÝBEME SVET K LEPŠIEMU
Doprava s DeutschMannom
Napíšte nám alebo zavolajte a navrhneme riešenie.
CENOVÁ PONUKA NA PREPRAVU DO 15 MINÚT.